Abhejali Bernardová, ktorá už roky medituje a má za sebou niekoľko bežeckých maratónov, preplávala sedem oceánov. Bola štvrtou ženou a desiatou osobou na svete, ktorá preplávala vôbec na prvý pokus výzvu "Sedmičký oceánov" bez neoprénu. A prvenstvo drží aj v tom, že pochádza z Českej republiky, z krajiny, kde nie je more.
Abhejali, aké bolo vaše detstvo? Patrilo k nemu aj plávanie?
Narodila som sa v Chebe, kde som žila dva roky a potom sme tam vždy cez prázdniny chodili za babkou a dedkom. Plávať som sa naučila v Rusku v Dome pionierov. Môj otec tam bol za prácou a s ním celá rodina. Plávanie sa tam učilo tak, že každý rok sa cvičil jeden plavecký štýl. Ja som robila prsia a čiastočne znak, potom sme sa vrátili do Československa. Mám dve sestry, tá mladšia so mnou tiež absolvovala nejaké plávanie.
Čo bolo prvé? Súťažné plávanie alebo meditácia?
Ako prvé prišlo plávanie, súťažne som plávala od konca základnej školy, ale nebolo to nič moc. Na strednej škole som mala iné záľuby. O meditáciu a duchovný život som sa začala zaujímať, keď som mala 18 rokov. Jedného dňa sme sa s kamarátkou zo zvedavosti prihlásili na kurz meditácie, pričom sme ani nevedeli, čo to znamená. Nevyzeralo to ako niečo, čo by som potrebovala. Ale ľudia, ktorí kurz viedli, ma oslovili.
Čo vás tak zaujalo?
Vďaka nim som sa cítila neuveriteľne pokojná a túžila som byť ako oni. Meditácia sa potom stala mojím každodenným rituálom, ktorý mi dáva radosť, silu prekonávať samú seba a hlavne vnútorný pokoj. Niekoľko mesiacov po kurze som sa prvýkrát stretla so slávnym indicko-americkým duchovným učiteľom Sri Chinmoyom a toto stretnutie mi zmenilo život.
Narodili ste sa ako Petra Bernardová a meno Abhejali ste dostali od svojho učiteľa, ktorým bol Sri Chinmoy. Aký je to človek?
Sri Chinmoy mal obrovský pokoj, láskavosť, lásku a súcit. Keď ste v prítomnosti duchovného učiteľa, ako bol Sri Chinmoy, tak nejako spontánne oveľa viac vnímate seba, takýto druh seba, svoju dušu. Prirodzene chcete byť lepším človekom. Cítite, že tento človek vás pozná, vidí do vás, nie preto, aby vás akokoľvek súdil, ale aby vám pomohol v sebapoznávaní a sebazdokonaľovaní. Možno vám nemá veľa čo povedať, ale samotná jeho prítomnosť prehlbuje vašu meditáciu. Ťažko sa to opisuje a celý koncept duchovného učiteľa a žiaka je pre našu západnú myseľ nepochopiteľný. Ale poznáme ten pocit, s niektorými ľuďmi v nás vystupuje do popredia to najlepšie a my rastieme, iní ľudia nás naopak môžu svojou energiou stiahnuť nižšie, než kde sa nachádzame. Duchovný majster dosiahol poznanie a už nič od sveta nepotrebuje.
Čo znamená vaše nové meno?
Meno Abhejali znamená volanie po poznaní a doslovný preklad je čistá voda. Toto meno som dostala niekoľko rokov predtým, ako som sa vrátila k plávaniu.
Nedávno ste vydali knihu s názvom Meditácia, pokrm pre dušu. Čo v nej ľudia nájdu?
Je to kniha aforizmov a krátkych úvah. Bola to prvá kniha, ktorú Sri Chinmoy napísal. Denne kŕmime svoje telo, ale málokedy sa naučíme, že je dobré kŕmiť aj svoju dušu. V škole nám to nehovoria a zvyčajne ani doma. V knihe je aforizmus na každý deň v roku, dokonca aj s anglickým originálom. Ak sa niekto chce dozvedieť viac praktických vecí o meditácii, odporúčam aj knihu Sri Chinmoya Meditácia, v ktorej je veľa koncentračných a meditačných cvičení, vysvetlenie základov meditácie a odpovede na mnohé otázky.
Vraj vám Sri Chinmoy poradil, aby ste behali...
Sri Chinmoy bol moderný jogín a vedel, že ak nás bolí žalúdok alebo hlava, ťažko sa nám bude meditácia dariť. Príslovie "V zdravom tele zdravý duch" určite platí. Šport odporúčal ako súčasť životného štýlu a ako doplnok meditácie. Začala som behať. Začala som s päťminútovým behom, o niekoľko týždňov som sa zúčastnila na pretekoch na dve míle a o šesť mesiacov neskôr som už bežala svoj prvý maratón. V roku 1996 sme s priateľmi založili česko-slovenskú pobočku Sri Chinmoy Marathon Team, ktorá dodnes organizuje množstvo bežeckých a teraz aj plaveckých pretekov. Od dvojkilometrových cez šesť a dvanásťhodinové až po štyridsaťosemhodinové preteky.
Okrem toho sa zúčastňujete aj Mierového behu Sri Chinmoy Oneness-Home Peace Run. Čo to je?
Je to štafetový beh s pochodňou, ktorý vedie cez viac ako 160 krajín. Myšlienkou tohto behu je, že mier sa začína v srdci každého z nás. Minulý rok pochodeň obišla celý svet a ja som mala možnosť zorganizovať a potom bežať tento beh na Maldivách. Všetci sme dobrovoľníci a na behu trávime dovolenku a je to pre mňa naozaj krásne obdobie.
Zistili ste v praxi, že meditácia a beh idú dokopy?
Výborne sa dopĺňajú, pretože vďaka behu zistíte, že si vo vlastnej hlave vytvárate veľa hraníc a obmedzení. "Toto nemôžem, je to príliš ďaleko a príliš rýchlo. Už som príliš stará, príliš pomalá, mám nadváhu," to všetko nám hovorí naša myseľ. Chceme meditovať alebo si ísť ráno zabehať. Zazvoní budík a naša myseľ povie: "Vonku je zima, nepôjdem behať, začnem zajtra!" Zaklapnem budík, chvíľu ležím bez pohnutia a potom je už neskoro. A tá istá myseľ nám hovorí, akí sme neschopní a že sme beznádejný prípad.
Meditácia ma učí nepodľahnúť mysli a rôznym okolnostiam, ktoré nie sú vždy také, ako by sme chceli.
Ako ste prišli na nápad plávať dlhé vzdialenosti?
Boli to náhody, aj keď im veľmi neverím. V roku 2009 sa kamarátka rozhodla preplávať Lamanšský prieliv a ja som mala byť sprievodkyňou na lodi. Nakoniec to bola štafeta štyroch dievčat vrátane mňa. Lenže kým ostatné dve dievčatá boli na studenú vodu zvyknuté, ja a moja kamarátka sme neboli, ale nejako sme to zvládli. Pamätám si, že keď sme vyliezli z vody, triasli sme sa od zimy tak veľmi, že sme sa nemohli ani napiť. Napriek tomu som bola očarená! A začala som sa pohrávať s myšlienkou preplávať Lamanšský prieliv sama.
Ako dlho ste na túto „lamanšskú jazdu“ trénovali?
Ďalší rok som bez veľkého tréningu preplávala Zürišské jazero, ktoré má asi dvadsaťšesť kilometrov. Aj keď malo devätnásť stupňov, čo je o štyri stupne viac ako La Manche, bola mi zima. Vážila som totiž päťdesiat sedem kilogramov a bez tuku sme nemali žiadnu ochranu. Takže som sa musela nielen otužovať, ale tiež sa trochu „vyjesť“. Napchávala som sa šľahačkou, mazala si hrubé vrstvy masla a jedla som neskoro večer. Úspech sa dostavil, vážila som potom šesťdesiat sedemkilogramov a bolo to fakt lepšie. Otužovať som sa jazdila za kamarátkou do Škótska, alebo sme si dávali ľadové kúpele. Zatiaľ čo iní si do vane dopúšťajú horúcu vodu, ja som si vliezla do studenej, a akonáhle sa začala mojím telesným teplom zahrievať, prisypávala som vedierka ľadu.
Prečo ste sa rozhodli pre veľkú výzvu Oceans Seven?
Nepovedala by som, že som sa rozhodla. Tak nejako mi to postupne prichádzalo do cesty, a aj keď som sa spočiatku bránila, nebolo mi to nič platné. Filozofiou Sri Chinmoya je sebaprekonanie a mne sa tá myšlienka veľmi páči. Napriek tomu, keby mi niekto na začiatku povedal, že poplávam Sedmičku oceánov, poviem mu, že sa zbláznil. Do tejto výzvy totiž patrí okrem La Manche aj ľadový Severný kanál či rôzne preplavby so žralokmi.
Ktoré oceány ste teda preplávali?
Lamanšský prieliv, Gibraltársky prieliv, Prieliv Catalina, Cugarský prieliv, Prieliv Molokai, Severný prieliv, Cookov prieliv.
Čo je pre vás pri diaľkovom plávaní najväčšou prekážkou?
Asi najviac teplota vody, tu človek neošidí. Problémom sú veľké vlny a prúdy, pretože potom dostanem morskú chorobu. Naopak vzdialenosť, ktorú mám pred sebou, mi nevadí, pri plávaní meditujem a vytrvalosť mám natrénovanú.
Ktorá z vašich „túr vo vode“ bola najťažšia, najdlhšia, ktorá naopak najľahšia?
Najdlhší bol kanál Kaiwi na Havaji. Ten meria štyridsaťdva kilometrov a trvalo mi to skoro dvadsaťdva hodín. Mala som morskú chorobu, a navyše ma popálila medúza, bolelo to strašne, ani liek na bolesť mi nepomohol. Preventívne som dostala aj antihistaminiká, pretože tamojšie medúzy vás pokojne môžu zabiť tým, že opuchnete a nemôžete dýchať. A najľahšia bola preplavba Gibraltáru, je najkratšia a prvýkrát v živote som plávala s delfínmi.
Ako ste pri plavbe riešili pitie, jedlo, a napríklad toaletu?
Nesmiem sa dotknúť sprievodnej lode, takže mi jedlo vo fľašiach hádzali na povrázku. Strava je pri takom diaľkovom plávaní vždy tekutá, človek by nemal stráviť viac ako pol minúty. Toaleta sa rieši počas prevádzky. Je v tom cvik a trocha koncentrácie, dá sa to zvládnuť.
Kto vám držal palce v sprievodnej lodi a kto na diaľku?
Na sprievodnej lodi som mala svoj tím, čo bola napríklad moja sestra alebo kamarátky, väčšinou samé výborné vytrvalostné športovkyne. Náš športový oddiel je celosvetový a zloženie tímu bolo často veľmi medzinárodné. Počas každej preplavby s nami virtuálne bolo veľa ľudí po celom svete, posielali svoje dobré myšlienky a podporu, hlavne keď išlo do tuhého. Môj veľký podporovateľ bola mamka, síce nikdy nechcela vedieť, kedy presne plávam, pretože o mňa mala prirodzene strach, napriek tomu ale vytušila, že plávam, a sledovala počasie. Ako každá mamička potom chcela dostať správu, že sme to prežili.
Čo cítite v tej vode, keď plávate takú diaľku?
Galéria fotografií k článku
